Topoľčany/Bratislava
14. septembra (TASR) - Bohatá politická kariéra pevne etablovala
Roberta Fica po novembri 1989 v centre politického a spoločenského
diania. Po Nežnej revolúcii sa stal jednou z najvýraznejších tvárí na
politickej scéne. V nedeľu 15. septembra bude mať štvornásobný slovenský
premiér 60 rokov.
Robert Fico sa narodil 15. septembra 1964 v Topoľčanoch. Po absolvovaní
gymnázia v rodnom meste študoval v rokoch 1982 - 1986 na Právnickej
fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. V postgraduálnom
štúdiu, ako aj na študijných pobytoch v USA, Spojenom kráľovstve, vo
Fínsku, v Belgicku a vo Francúzsku sa orientoval na oblasť trestného
práva, neskôr sa venoval aj problematike ľudských práv. Na docenta sa
habilitoval v roku 2002.
Od skončenia vysokej školy, počas ktorej vstúpil do Komunistickej strany
Československa (KSČ), pracoval do roku 1995 na Právnickom inštitúte
Ministerstva spravodlivosti SR. Takmer šesť rokov, od septembra 1994 do
apríla 2000, pôsobil ako agent pre zastupovanie SR v konaní pred
Európskym súdom pre ľudské práva a Európskou komisiou pre ľudské práva.
Po Nežnej revolúcii začal Robert Fico politicky pôsobiť v Strane
demokratickej ľavice (SDĽ), ktorej členom sa stal v roku 1990. V rokoch
1996 - 1999 bol jej podpredsedom. Za SDĽ zasadol v roku 1992 prvýkrát v
Národnej rade (NR) SR.
Dňa 15. septembra 1999 oznámil odchod zo strany a 29. októbra 1999
predstavil nový politický subjekt s názvom Smer, od 1. januára 2005
Smer-sociálna demokracia (Smer-SD). Od vzniku strany je jej predsedom.
V tom istom roku, 19. mája 2005, prijali Smer-SD za člena Strany
európskych socialistov (PES). Predsedníctvo PES jej však 12. októbra
2023 pozastavilo členstvo. Strana európskych socialistov v tlačovej
správe uviedla, že k tomuto kroku pristúpila v nadväznosti na "jasný
odklon lídra Smeru-SD od hodnôt rodiny PES a tiež v dôsledku obáv, ktoré
vznikli po ohlásení koaličnej vlády Smeru-SD, Hlasu-SD a radikálnej
pravicovej strany".
Strana Smer sa na prvých parlamentných voľbách zúčastnila v septembri
2002. So ziskom 13,46 percenta hlasov, čo znamenalo 25 kresiel v NR SR,
skončila na treťom mieste.
Robert Fico je štvornásobný premiérom - na čele slovenských vlád stál v
rokoch 2006 - 2010, 2012 - 2016, 2016 - 2018 a 25. októbra 2023 opäť
zasadol do kresla premiéra. Funkčné obdobie svojho tretieho kabinetu
skončil predčasne - 15. marca 2018. Jeho odchod si vynútila politická
kríza, ktorá nastala po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a
jeho snúbenice Martiny Kušnírovej vo februári 2018.
Počas vlád Roberta Fica vstúpilo Slovensko 21. decembra 2007 do
schengenského priestoru, o rok neskôr prijalo 1. januára 2009 euro a
dostalo sa do tzv. jadra Európskej únie.
V decembri 2013 oznámil záujem kandidovať na post hlavy štátu. V druhom
kole prezidentských volieb, ktoré sa uskutočnilo 29. marca 2014, získal
40,61 percenta hlasov, čo na víťazstvo nestačilo - úspešnejší kandidát
Andrej Kiska dostal 59,38 percenta hlasov.
Potom, keď Národná kriminálna agentúra (NAKA) obvinila v apríli 2022
Roberta Fica v rámci akcie Súmrak, požiadala prokuratúra o jeho vzatie
do väzby, čo bolo možné len so súhlasom parlamentu. Národná rada SR však
nedala 4. mája 2022 po niekoľkodňovej diskusii súhlas na jeho väzobné
stíhanie. Fico hovoril v tejto súvislosti o politickom procese.
Po skončení výjazdového rokovania vlády v Handlovej bol na premiéra 15.
mája 2024 pred Domom kultúry, kde sa rokovanie uskutočnilo, spáchaný
atentát. V kritickom stave previezli Roberta Fica vrtuľníkom so štyrmi
strelnými poraneniami do Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici, kde
sa podrobil operácii.
Prvé vystúpenie na verejnom podujatí od spáchania atentátu absolvoval 5.
júla 2024 počas celonárodných osláv 1161. výročia príchodu svätých
Cyrila a Metoda na bratislavskom hrade Devín. Do úradu sa vrátil o dva
dni neskôr.
Popri pedagogickej činnosti je Robert Fico autorom desiatok odborných
článkov i štúdií z problematiky trestného práva a členom redakčnej rady
odborného časopisu Justičná revue. Zúčastnil sa na mnohých
medzinárodných konferenciách a seminároch. Jeho rukopis nesie projekt
Slovenského národného strediska pre ľudské práva a v roku 1999 bol
zakladateľom poradenského Strediska pre obete trestných činov.
0